lubim-milujem
Lubim#milujem#laska#navzdy#lubim#milujem#laska
A takto nejako sa plytvá vyznaniami kade-tade len aby všetci vedeli že ich láska je nesmrteľná a nekonečná ako vesmír. A potom sa vytratí. Nielen zo statusov ale aj z pozemského sveta. Kedy a ako často používate ľúbim ťa v komunikácii so svojím partnerom vy?
Ani som nestihla ráno odviesť syna do školy a už mi zvonil telefón. Kamarátka Silvia mi s roztraseným hlasom, takmer čerstvo zobudeným oznamovala, „predstav si, dnes mi povedal, že ma miluje...“ V telefóne ostalo ticho, čakala som na pokračovanie, ale reč uviazla tak ako ja v rannej kolóne na moste. „ No veď pokračuj,“ posmeľujem ju nech sa vyjadrí, ale kam sa ráno ponáhľať, však. „No nič, neviem čo mám robiť...“ Prehodili sme pár viet o tom, ako sa ľúbia a že je teda pekné, že jej vyznal takto „ne“očakávane lásku, na čo mu ona povedala, o pár minút neskôr, že ho tiež ľúbi. Ľúbiť a milovať. Obe vyjadrujú to isté a predsa máme občas problém tie zázračné slová vysloviť a ako vidíte aj problém ako na ne zareagovať.
Pomaly sa presúvajúc ranným mestom, som začala uvažovať nad slovami Silvie, resp. jej zmätenou reakciou. Svojho partnera ľúbi z celého srdca, prešli si kľukatou cestou a ich vzťah obstál v mnohých skúškach. Jemnosti, nežnosti a iné prejavy lásky si vychutnávajú plnými dúškami, no súkromie si obaja strážia (tým myslím žiadne zdieľanie citov cez akékoľvek sociálne siete). A napriek tomu, že obaja majú vo svojich slovníkoch pri vzájomnej komunikácii slovko „ľúbim ťa“, slovo MILUJEM odznelo po prvýkrát a Silviu omráčilo (pozitívne:) Ide skutočne o tak silné, vlastne o úplne najsilnejšie možné vyznanie aké náš slovenský jazyk pozná? Prečo nereagovala rovnako a prečo ostala napriek veľkej láske k svojmu partnerovi zaskočená? Ako často napríklad poviete svojmu partnerovi „ľúbim ťa“ vy? Miestami mám totiž pocit, že sa týmto slovom plytvá. „Ahoj, idem do práce, ľúbim ťa....som vo fitku, ľúbim ťa....ľúbim ťa, pôjdeme dnes do kina?“ Akoby sa z tohto slovíčka stala akási floskula (prázdna fráza, slovná barlička na výplň vety), ktorou iba dopĺňame informáciu, ktorá je dôležitejšia (práca, fitko, kino). Neviem sa akosi zbaviť pocitu, že anglické I love you na konci každej vety sa infiltrovalo týmto spôsobom aj ku nám a v dnešnej dobe už vôbec nevystihuje význam a hodnotu toho výrazu. „idem vyniesť smeti, ľúbim ťa...v škole je viróza, ľúbim ťa.“ Možno som staromódna, ale nepáči sa mi používanie „ľúbim ťa“ v každej druhej vete, myslím si, že tým akosi stráca na význame a hodnote, o sile citu ani nehovoriac. Stáva sa z neho obyčajné slovo stratené v množstvo slov a záplave informácií. No veď posúďte sami: predstavte si ako vám rezonuje v ušiach MILUJEM ŤA vyslovené s láskou v elektrizujúcej atmosfére doplnené horúcim bozkom, a čo s vami spraví to isté slovo na konci každej vety, kde plní funkciu bodky...a už vôbec nehovorím o zamilovaných statusoch párov, ktoré po troch spoločných dňoch v záplave hastagov vysielajú svetu odkaz o nesmrteľnej láske a opakujúcim sa milujem za každou mriežkou. Po dvoch-troch mesiacoch (niekedy aj menej) fotky a milujúce vyznania zmiznú nielen z virtuálneho sveta, ale kedysi zamilovaní sa ani nepozdravia. Potom sa vynára otázka, či vôbec vieme čo znamená slovo ľúbiť a milovať. Opýtala som sa môjho 8-ročného syna. „No ľúbiť to je keď ti dám pusu, keď ma škrabkáš na brušku a je nám spolu dobre. A milujem? To je ešte viac keď chcem byť s tebou.“ Keď som sa opýtala môjho muža, tak reagoval slovami, „ pri prvej partnerke som to hovoril stále, ani som presne nevedel, čo to znamená. Pravdu povediac, zo zvyku som to písal na konci každej správy, nič to pre mňa neznamenalo. V ďalších vzťahoch som už bol opatrný, asi som dospel a uvedomil som si, že za tými slovami je úplne niečo iné.“
Kým som ja svojmu mužovi povedala „ľúbim ťa“, trvalo to veeeeeľmi dlhú dobu. Nieže by som to necítila od prvej chvíle čo som ho stretla a moje srdce búchalo akoby malo explodovať a motýle v bruchu mám pri ňom dodnes (tak si viete asi predstaviť aká explózia to bola na začiatku), no vyjadriť to nahlas, to čo je napísané v očiach, to mi akosi trvalo dlhšie. Zo strachu? Z opatrnosti? Z obsahu toho slova? Neviem. Nepoužívam slovo „ľúbim ťa“ ako uvádzaciu časticu. Vždy to vyplynie zo situácie, kedy ma prevalcujú emócie, cit, neha a láska. Niekedy je to 1x za deň, niekedy aj 5x. Keď si ma v noci pritiahne ku sebe a prikryje svojím objatím, keď v tichu sledujeme spolu film a dá mi pusu do vlasov, keď je odcestovaný a chýba každej bunke môjho tela a to bolestné chýbanie preruší jeho hlas v telefóne „ľúbim ťa, chýbaš mi“ a odpoveďou mu je „vidíš, každý ľúbime niekoho iného, ty mňa a ja teba.“ Sila „ľúbim ťa“ je o to silnejšia, že ho nepoužívame pričasto, ale ani ním nešetríme, keď si to situácia žiada. A to aj po rokoch vzťahu!!! Pohladiť partnera po srdiečku a dať mu najavo že je pre vás tým naj :) sa dá mnohými spôsobmi. Skúste svojho partnera neočakávane objať a zašeptať mu to čarovné ľúbim ťa. Uvidíte, zmenu v jeho očiach (iskričky) a vo výraze tváre (zjemnie). Tým, že to nečaká, bude vaše vyznanie silnejšie a jeho reakcia spontánnejšia (zabudnite na nacvičený signál: ľúbim ťa – aj ja teba, resp. ja ťa viac☺
Želáme vám krásny víkend s atmosférou blížiacich sa Vianoc a ono láskavé ľúbim ťa pokojne oblečte do silnejšieho MILUJEM a možno sa budú diať kúzelné veci...je to predsa čarovný čas :)